52 Levino Vinotéka

Levická a nitrianska vinohradnícka oblasť sa právom považuje za najrozmanitejšiu oblasť, s najväčším množstvom vzájomne odlišných, ale významne miestne charakteristických viníc.

Geografická poloha a špecifické podmienky na severnej hranici pestovania viniča v strednej Európe, položenie viníc na južných svahoch sopečného pôvodu Štiavnického pohoria vytvárajú priaznivý terroir pre úspech bohatých a odrodovo jedinečných vín z tejto oblasti.

Hovorí sa, že vínnu révu priniesli na Slovensko Rimania ešte v roku 176. Prvá zmienka o práci vo vinici v Levickom okrese pochádza z roku 1526. Z tohto obdobia nachádzame dokumenty dokladujúce budovanie hradných pivníc a práve v nich ukrývali vinári svoje poklady. Pivnice, vytesané do pieskovca, tzv. tufu, slúžili a dodnes pod vinárstvom Levice slúžia pre skladovanie a zretia vína. V minulosti boli pivnice využívané aj ako sieť podzemných komunikácii, dostatočne veľkých pre povoz s koňmi a končiacich až v niekoľko kilometrov vzdialených dedinách. Napr. aj pri kláštore v Hronskom Beňadiku, ktorého benediktínski mnísi sa považujú za priekopníkov výroby vína.

Následne po vojnových udalostiach v roku 1711 opäť nachádzame v štátnom archíve údaje o obnove starých viníc a výsadbe nových. Pri obnove vinohradov v Leviciach zohrala dôležitú úlohu rodina Leidenfrostovcov, ktorí využili príbuzenské vzťahy v USA a zabezpečili dovoz nových odolných odrôd. Vinice vysadené na terajšej Kalvárii slúžili nielen ako zdroj príjmov obce, ale oberačky boli obľúbenými spoločenskými udalosťami, sprevádzané oslavou na počesť patróna vinohradníkov, svätého Urbana.

V Leviciach sa dorábalo víno vysoko cenené a lahodné. Levičania boli dodávateľmi vína pre významné obchodné kráľovské mesto celoeurópskeho významu – Banskú Štiavnicu a údajne aj na cisársky dvor do Viedne.

Typickými odrodami pre levický región sú Feteasca regala, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky a Frankovka modrá.

Prevádzka Levice Oborového podniku Bratislava bola v činnosti od roku 1960.